Varím Minestrone

Varím minestrone. Ladné pohyby na metri štvorcovom. Proteíny, strukoviny. Nejdem na párty, lebo sa chcem konečne vyspať a nevstávať o 06:00. Tak či onak sa o 06:00 zobudím.

Princezná v dečke, s knižnicou po jej pravici. Stratenie v príbehu nech je jej žezlom. Potichu ako myš. Ranný štebot vtákov.

Pridám sušený hríb. Nech je tam aj umami.

Jar som si priniesla domov ako suvenír jedného slnečného rána. Hyacinty vo váze. Na dne podnosu pozostatky jesene. Šišky metasekvoje – jedinej svojho druhu, živej fosílie. Vôňa hyacintu sa mieša s vôňou minestrone.

Snívalo sa mi, že som bola v lete v Rumunsku. Vo vysokej tráve na deke. Bože, ako mi chýbajú pocity. Tráva, ktorá sa dotýka lýtka (som šteklivá). Pot stekajúci po spánkoch. Tieň pod stromom. Chlad vnútra nejakej zapadnutej jaskyne. Pohybovať sa po nej ako plaz. Ľahnúť si do blata a, ako môj učiteľ jogy vravel, „cítiť zem“. Alebo aj podzem v tomto prípade.

Mäkké blatko nasiaknuté studenou stekajúcou vodou. Obliecť si bundu v lete. Počuť zvuk zapínajúceho sa zipsu. Mať rozhádzané vnútro ruksaku a mať v ňom všetko, čo potrebujem na víkendové prežitie.

Ísť len tak pohorím. Objaviť tajné obydlia, pozorovať usporiadanie života ľudí za plotmi. Ako položili veci na zem. A kam? Ako si urobili kvetináče zo starých riflí (môj otec by povedal: texasiek) alebo pneumatík.

Nájsť vyšľapanú skratku a hojdačku visiacu z duba. Premýšľať nad tým, kto ju tam zavesil a prečo. A kedy? Nazbierať a usušiť si niečo na čaj a unavená po celom dni zaspať do dvoch minút. Napríklad pri plameni sviečky.

S komármi, ktorých nenávidím, no sprevádzajú ma celým mojím životom. Spať v stabilizovanej polohe a prebudiť sa na žlté slnko na mojom líci.

Toto mi ide hlavou nad hrncom minestrone, jednej z mojich najobľúbenejších polievok. Zo všetkého, čo je poruke. Ako v mojej hlave.