Čerešňa

Toľko mäkčeňov v jednom slove.

Čerešňu pozorujem v čase. Sprevádza ma od apríla až doteraz. Najskôr opantáva jemným kvetom, neskôr rozkvitnutou korunou ozvučenou včelami. Sedím pod ňou a dívam sa na ňu zhora. Mám svoju korunu. Sedím pod ňou znova a dívam sa na ňu zhora znova. Vo vetre okvetné lístky víria vzduchom. Prvomájový sneh.

Koncom mesiaca sa začína premena až do podoby červených plodov, na ktorých si s obľubou pochutnávajú operené gule. Čerešňa vonia sviežo. Zároveň je pri jej konzumácii potrebná istá dávka smelosti. Jeden nikdy nevie, do čoho zahryzne.

Dve čerešne spojené stopkami. Dve srdcia.

Prasklinky na kôre. Vonkajšia ochrana.

Príde obdobie roka a zrazu všetci začnú nosiť čerešne. Vo vedrách, na tričkách, v plastových miskách, v bublanine, na utierke. Páni s bicyklami zastavujú pri krajnici a skúmajú, z ktorej strany by ju bolo najlepšie obrať. Zatiaľ prázdna igelitka zavesená na riadidlách. Opreté rebríky. Zvláštne uhly. 

Divé lesné čerešne. Malé plodmi, výrazné chuťou. Trpkou. Dobre doplnia sladký peľ bazy a minipôžitok lesnej jahody. Zabiť to vriacou vodou, nechať to prejsť procesom. Premeniť to na mok. Difundovať. Extrahovať. Zahodiť. Vybrať. Stonky poukladať do prázdneho skleneného pohára. Na žalúdok vraj. Predtým usušiť.

Čerešňa ako náušnica. Čerešňa ako okrasa. Červená ako vášeň. Červená ako odvaha, keď aj napriek farbe nezastaneš. Čerešňa ako nebezpečenstvo, ktoré chceš skúsiť. Červená metalíza. Červený jazyk. 

Zmapovať kraje a prícestia. Zmapovať aleje aj solitéry. Zmapovať pokojne každú jednu slovenskú dedinu. Sadnúť si pod čerešňu v sezóne, čiže počas celého roka, a počúvať o bozkoch, lidaroch, vriacej vode v koťogu, o natieraní plota, o výške dôchodkov, o vnúčatách, o spomienkach na mladosť. Počúvať pod ňou vtáčí spev a trávu ukladajúcu sa k spánku pod ťarchou deky dvoch milencov. Počúvať o prvom letnom dni roka, o súhvezdiach, ktoré niekto dokáže rozpoznať, o ich polohách pod a nad dvojitým W – Kasiopeou, istotou leta,  o objednávkach z krčmy pod čerešňou, o autách pošpinených vtáčími exkrementami, o osviežovači vzduchu, o piknikových košoch a ich obsahu, o mužskom mene, o jej kráse. 

Čerešňa, ktorá sa skláňa k vodnej hladine a reflektuje. 

Na jeseň zafarbená. Začína splývať so zemou. Aj po pol roku stále v pamäti. Čerstvá, nová, čistá, biela.

V zime vypálená. Bolo jej chladno a zároveň zahrieva zvnútra. Konáre prázdne, listy – pohľadnice roka – opadané, pošliapané, mäkké a hnedé. Zaspáva a čaká na svoje znovuzrodenie.

A príde.

Skoro naraz s prvým drozdím spevom.

Če-reš-ňa.